Tatry na pohľad
Jedinečný výhľad z najlepšieho miesta
Tatranský národný park bol vyhlásený už v roku 1949 a je najstarším národným parkom na Slovensku. Tvorí ho najväčšia horská skupina v karpatskom oblúku s najväčším vrcholom – Gerlachovským štítom (2655 m.n.m.). V európskom meradle ide o jedinečnú ochranu flóry a fauny v najvyšších európskych veľhorách ležiacich severne od Álp. Spolu s poľským národným parkom sú Tatry od roku 1993 biosferickou rezerváciou UNESCO.
Turistické stredisko s pestrou históriou láka mnoho návštevníkov počas celého roka a predstavuje akúsi vstupnú bránu do Vysokých Tatier. Tatranská Lomnica leží pod majestátnym Lomnickým štítom 2634 m n. m. Vyberte sa s rodinou na výlet na Skalnaté Pleso - populárnu turistickú destináciu alebo pokračujte ešte vyššie na druhý najvyšší štít Vysokých Tatier - Lomnický štít. Vyvezte sa nad oblaky a prežite neopakovateľné výhľady na okolité štíty veľhôr sveta. Počas letnej sezóny je pre peších turistou prístupná aj destinácia Lomnické sedlo, kde sa dostanete zo Skalnatého Plesa na sedačkovej lanovej dráhe. Horské káry či Horské kolobežky, ktoré môžu priniesť adrenalínovú zábavu celej rodine. Bobová dráha – Tatrabob.Cez zimnú sezónu ponúka Tatranská Lomnica skvelé zjazdovky, skialpinizmus, zážitkové ratrakovanie, AUDI SKI ARÉNU-Bezplatná služba slalomových bránok s časomierou je vhodná pre širokú verejnosť, ktorá si chce vyskúšať prejazd bránkami a priblížiť sa zážitku špičkového svetového pretekára. Golfový rezort Black Stor je jediným golfovým rezortom svojho druhu vo Vysokých Tatrách. Galéria Dobrá Hračka je interaktívnou detskou galériou, ktorá na ploche 550 m2 ponúka rodičom a ich ratolestiam 12 stanovíšť s povolaniami.
Poprad
Názov ulice podľa významnej osoby
Od roku 1680 – 1683 pracoval Ján Brokoff na vidieckom sídle a prispel k prestavbe na barokový hrad Ronšperk. V roku 1683 dal Matej G. Wunschwitz postaviť na gotickom pražskom moste, ktorý neskôr dostal pomenovanie Karlov most ranobarokovú bronzovú sochu Jána Nepomockého. Prototyp drevorezby bol podľa Jána Brokoffa.
Oženil sa s Alžbetou Spinglerovou, s ktorou mal piatich chlapcov a dve dcéry. Michal Ján Josef a Ferdinand Maxmilián boli sochári a syn Anton Šebastian bol bakalár filozofie, básnik a maliar na viedenskom dvore. Usadili sa v Starom Meste pražskom v roku 1962 kde mali svoju rodinnú dielňu. Ferdinand Maxmilián prešiel viedenskou akadémiou Strudelovcov a tovarišskou cestou do Benátok a Ríma. Bol označovaný za zázračné dieťa. Ich tvorba nezaostávala za dielami európskeho baroka a stali sa súčasníkmi sochára Berniniho.
Kde sa oplatí ísť
Štrbské Pleso
Starý Smokovec
Tatranská Lomnica
Tatranské plesá
Počet tatranských plies sa nedá presne určiť z dôvodu, že niektoré časom zanikajú a tým nedochádza k zhode medzi výskumníkmi. Odhadovaný počet je od 121 do 189 plies. Na našom území je viac ako 100 tatranských plies a to len vo Vysokých Tatrách sa nachádza cca 80 plies. V Západných Tatrách je to okolo 20 plies a na poľskej strane približne 40. Tatranské plesá vznikli karovým alebo morénovým spôsobom alebo obomi spôsobmi. Kar je polkruh, resp. kotlovitý tvar zaľadnených dolín alebo prehĺbený výklenok horským ľadovcom. Typické karové pleso je Krivánske pleso, Veľké Hincovo pleso, Ťažké pleso, Zamrznuté pleso, Zelené pleso, Bielovodské, Žabie pleso a Morské oko. Moréna sa skladá z veľkých balvanov a ílu. Vznikli zo zanikajúcich ľadovcov, kde v priehlbinách sa zdržiavala odtekajúca voda. Typické morénové pleso je Štrbské pleso alebo Popradské pleso. Štrbské pleso vzniklo z morénových sutín, kde sa približne 80 m hrubá kryha ľadu roztápala. Tatranské plesá majú svoj charakteristický okrúhly tvar. Voda, ktorá sa nachádza v plese je už skôr zrážkového pôvodu ako ľadovcového.
Najvýznamnejšie plesá sú práve vo Vysokých Tatrách alebo v Západných Tatrách.
Najvyššie položené pleso je Modré pleso ( 2192 m n. m.) v Malej Studenej doline pod sedlom. Najväčšie pleso s rozlohou 2,22 ha je Veľké Roháčske pleso v Roháčskej doline.
Najlepšia viditeľnosť je na Hincovom plese do hĺbky 19 m a v Morskom oku 12 m. Hincovo pleso je zároveň aj najväčším plesom.
Najznámejšie a najnavštevovanejšie pleso je Štrbské pleso (1 346 m n. m.).
Nádherné oslnivé ako zelený drahokam je Zelené pleso ( 1 540 m n. m.).
Najobľúbenejšie je Skalnaté pleso, kde sa môžete vyviesť lanovkou ( 1 751 m n. m.). Popradskému plesu patrí štvrté miesto s rozlohou 6,88 ha a jeho hĺbka je 17 m.
V Malej Studenej doline leží Päť spišských plies a najvyššie z nich je Vyšné Spišské pleso (2 022 m n. m.) a najnižšie položené je Nižné Spišské pleso ( 1 999 m n. m.). V blízkosti Téryho chaty je Prostredné Spišské pleso ( 2 010 m n. m.) a najväčšie je Veľké Spišské pleso ( 2 011 m n. m.) s rozlohou 3,5 ha. Piatym plesom je Malé Spišské pleso ( 2 000 m n. m.).
Najvyššie položené miesto, kde sa dostanete aj s bicyklom je Velické pleso.
Krištáľovo čistá voda sa nachádza na Batizovskom plese ( 1 884 m n. m.). Vynikajúce výhľady sú z Veľkého Bieleho plesa ( 1 615 m n. m.).
Tri Rakytovské plesá nájdete vo Furkotskej doline, ideálnym východiskový bod je Štrbské pleso.
V Temnosmrečinskej doline nájdete Nižné a Vyšné Temnosmrečinské plesá, ale len Nižné je sprístupnené ( 1 677 m n. m.) a túra trvá približne 4 hodiny z Troch Studničiek.
Cesta ku trom Žabím plesám vedie po červenej značke od Štrbského plesa ku Popradskému plesu a potom ďalej po modrej značke a od Rázcestia po červenej smerom na Rysy.
Najzaujímavejšie pleso je Litvorové pleso ( 1 860 m n. m.) a dostať sa k nemu môžete z Lysej Poľany alebo prípadne cez Prielom do Veľkej Studenej doliny.
Traduje sa, že Kriváň je ohnutý kvôli anjelovi, ktorý svojím krídlom sa oň zachytil. Kriváň je
symbol Vysokých Tatier a symbol národnej hrdosti, na ktorý vystúpil aj Ľudovít Štúr v roku
1841. Je to 10. najvyšší štít Vysokých Tatrách.
Východiskový bod na Kriváň je zo Štrbského Plesa alebo z Troch studničiek. Zo Štrbského
Plesa cesta pokračuje smerom na Jamské pleso a pri Rázcestí v Krivánskom žľabe sa vydáme
po modrej značke na vrchol Kriváň. Čas výstupu je približne 4:30 hod a prevýšenie je 1 290
m. Ku Trom studničkám sa dostaneme len autom, pokračujeme po trase Tri Studničky
až prídeme k Rázcestiu v Krivánskom žľabe a ďalej pokračujeme smerom na Kriváň. Čas
výstupu je približne 4 hod. a prevýšenie je 1 355 m. Je to stredne ťažká turistika.
Satan má dva takmer rovnako vysoké vrcholy, a to severný a južný. Je to najvyšší končiar v Hrebeni bášt.
Východiskový bod je zo Štrbského Plesa odkiaľ pokračujeme na Vodopád Skok až do Mlynickej doliny. Prejdeme plesá nad Skokom a pokračujeme po značkovom chodníku smerom na Bystrú lávku na Zadnú Poľanu a prídeme k Volím plieskam. Od Volích pliesok odbočíme na západ, kde je masívna stena Satana. Odtiaľto je už potrebné byť istení na lane a traverzovať jednotlivé žliabky, stienky a stúpať na hrebeň a následne na vrchol Satana. Čas výstupu je približne 6 – 8 hod. a prevýšenie 1 070 m. Je to technický náročný výstup.
Názov je odvodený od obce Gerlachov, ktorá sa nachádza pod štítom. Ján Still sa považuje za prvého človeka, ktorý pokoril tento štít v roku 1834. Je to najvyšší štít vo Vysokých Tatrách, ktorý je aj najnavštevovanejší a najpopulárnejší.
Východiskový bod pri klasickom výstupe, resp. prvá výstupová cesta začína na Sliezskom dome na Kvetnicu smerom na Velickú próbu a Velickým žľabom do Sedielka nad kotlom a následne pod traverz ponad Gerlachovský kotol do Štrbiny pod Kotlový štít odkiaľ je možno už vidieť vrchol. Druhá cesta vedie cez Batizovskú próbu a je využívaná v období leto – zima. Tretia možno výstupová cesta vedie cez Tatarkovu próbu cez Zadný Gerlach. Vo Velickej doline opúšťa pri Dlhom plese a nasleduje Tatarkova próba so zaistenými reťazami a pokračuje pravou stranou Tetmaieroveho žľabu a stúpa smerom ku Gerlachovskému sedlu. Vychádza zo Zadného Gerlachu a prechádza hrebeňom cez Gerlachovského sedlo na vrchol štítu. Štvrtá výstupová cesta nazývaná aj Martinka vedie z Poľského hrebeňa a prechádza cez Velický a Litvorový štít. Preferovanejšia cesta je z Litvorového sedla. Čas výstupu je približne 8 – 10 hod., prevýšenie pri klasickom výstupe je 1 035 m a výstup Tatarkovou próbou je 1 055 m. Výstupy sú náročné a sú s horským vodcom. Výstup Tatarkovou próbou je technický náročnejší.
Najkrajší výhľad na Vysoké Tatry je zo Slavkovského štítu. Je to dlhá a namáhavá túra, ktorá je označovaná ako nekonečná. Na ceste za štítom môžeme vidieť Veľkú Studenú dolinu, Zbojnícku chatu, vrchol Bradavice, Gerlachovský štít, Východnú vysokú a masív Prostredného hrotu.
Východiskový bod je v Starom Smokovci cez Hrebienok a pokračuje cez Slavkovskú vyhliadku až na Slavkovský štít. Čas výstupu je približne 4 hod. a prevýšenie je 1 207 m.
Lomnický štít je druhý najvyšší štít vo Vysokých Tatrách a zároveň je prístupný lanovkou z Tatranskej Lomnice. Kto by sa chcel prejsť, tak môže využiť lanovku zo Skalnatého Plesa. Prvý výstup absolvoval z Malej Studenej doliny v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Towson.
Je to najvyššie položené miesto so službukonajúcimi pracovníkmi a tiež obývaným miestom. Nájdete tu reštauráciu, kaviareň a dokonca sa môžete aj ubytovať. Na Lomnickom štíte taktiež nájdete aj Observatórium fyzikálno-astronomické, ktoré slúži pre SAV.
Jaskyne na Slovensku
Na Slovensku máme 13 sprístupnených jaskýň.
Najviac navštevovaná je Belianská jaskyňa, ktorá sa nachádza v Tatranskom národnom parku v blízkosti Tatranskej Kotliny. Má dĺžku 1 370 m a prevýšenie 125 m. Dĺžka prehliadky je približne 70 minút.
Brestovská jaskyňa sa nachádza v Západných Tatrách nad obcou Zuberec. Jej dĺžka je 434 m a 240 schodov. Dĺžka prehliadky je približne 50 minút.
Najväčšia jaskyňa je Bystrianska a nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier. Pre verejnosť je sprístupnených 580 m. Dĺžka prehliadky je približne 45 minút. Je aj priaznivá klimatickými podmienkami na speleoterapeutickú liečbu.
Najnavštevovanejšia je Demänovská jaskyňa slobody, ktorá sa nachádza v Demänovskej doline a je zároveň aj najkrajšou jaskyňou na severe Nízkych Tatier. Jaskyňa má dva okruhy a to dlhý a tradičný okruh. Tradičný okruh má sprístupnených 1 150 m s dĺžkou prehliadky 60 minút a veľký okruh má 2 150 m s dĺžkou 100 minút.
Zaľadnená Demänovská ľadová jaskyňa v Nízkych Tatrách v Demänovskej doline sa nachádza v brale Bašta nad Kamennou chatou. Verejnosti je sprístupnených 680 m z 1 900 m. Dĺžka prehliadky je približne 45 minút.
Dobšinská ľadová jaskyňa sa zaraďuje k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe. Nachádza sa na juhozápade Slovenského raja. Vchod je na severnej strane vrchu Duča. Prehliadková trasa má 515 m a prevýšenie 43 m. Dĺžka prehliadky je 30 minút.
Najznámejšia a najdlhšia jaskyňa je Domica, ktorá sa nachádza v Slovenskom krase v južnom svahu Silickej planiny v obci Dlhá Ves. Domica sa delí na krátky okruh a okruh s plavbou. Krátky okruh má dĺžku 780 m a trvá 45 minút. Okruh s plavbou má 930 m a dĺžka prehliadky je 60 minút.
Jakyňa Driny sa nachádza na západnom Slovensku v Smolenickom krase. Dĺžka prehliadkovej trasy má 450 m a trvá 35 minút.
Gombasecká jaskyňa sa nachádza uprostred Slovenského krasu v doline rieky Slaná v obci Slavec. Sprístupnených je 530 m prehliadkovej trasy v trvaní 30 minút.
Najvýznamnejšia je Harmanecká jaskyňa a nachádza sa na severozápade od Banskej Bystrice v obci Dolný Harmanec. Sprístupnená je dĺžka 1 020 m v trvaní 60 minút.
Jasovská jaskyňa sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie jaskyne Slovenského krasu. Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine neďaleko Jasovskej planiny na západnej časti obce Jasov. Dĺžka sprístupnenej trasy je 720 m v trvaní 45 minút.
Bohatstvo a rôznorodosť aragonitovej výplne nájdete v Ochtinskej aragonitovej jaskyni, ktorá sa nachádza v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Prehliadková trasa ma 300 m v trvaní 30 minút.
Najznámejšou jaskyňou na severe Slovenska je Važecká jaskyňa. Nachádza sa na okraji obce Važec a jej prehliadková trasa má 235 m v trvaní 25 minút.
Jaskyne v Tatrách a okolí
Patrí medzi najviac navštevované sprístupnené jaskyne na Slovensku. Okrem bizarných skalných tvarov je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. Každého návštevníka nechajú v nemom úžase najmä nádherné sintrové vodopády, pagodovité stalagmity, jazierka.
Výnimočná je určite aj očarujúca Hudobná sieň, ktorá dostala pomenovanie podľa zvukov dopadajúcich kvapiek vody na hladinu jazierka. Táto sieň má výborné akustické podmienky, aj preto sa tu organizujú hudobné koncerty reprodukovanej klasickej hudby.
Hoci záujem o prírodné pozoruhodnosti jaskyne pretrváva už 125 rokov, zákonitosti jej vytvárania sa doteraz úplne neobjasnili.
Prehliadkový okruh má dĺžku 1370 m s prevýšením 125 m, na trase je 874 schodov. Pobyt v jaskyni trvá asi 70 min. Teplota v jaskyni sa pohybuje od 5 do 6,3°C.
Jaskyňa bola objavená začiatkom 18. storočia aj keď sa predpokladá, že bola používaná už pravekými ľuďmi. Oficiálne otvorená bola v roku 1884 a elektricky osvetlená v roku 1896.
V jaskyni sa zistilo 7 druhov netopierov.
K Belianskej jaskyni vedie z obce Tatranská Kotlina 1 kilometer dlhá lesná cesta s náučnými panelmi. Výstup sem trvá zhruba 25 minút.
Belianska jaskyňa sa nachádza v Tatranskej Kotline a je prístupná celoročne.
Otvor do jaskyne s názvom „Ľadová diera“ bol známy od nepamäti. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. Medzi prvých návštevníkov sa radí aj bulharský cár a srbský kráľ.
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Je zaradená do svetového prírodného dedičstva.
Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Slovenskom raji v Spišsko-gemerskom krase. Vchod do jaskyne sa nachádza na severnom svahu Duče v nadmorskej výške 971 m.
Charakterom zaľadnenia patrí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti.
Podmienky pre tvorbu ľadovej výplne vznikli po zrútení priestorov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou, čím jaskyňa nadobudla vrecový charakter s kumuláciou studeného vzduchu. V jaskyni môžete vidieť ľadové stalaktity, stalagmity, ľadopády a podlahový ľad. Hrúbka podlahového ľadu dosahuje 25 metrov.
Najlepšie podmienky pre tvorbu ľadovej výzdoby sú v jarnom období, keď povrchové vody prechádzajú puklinami a v priestoroch zamŕzajú v podobe rozmanitých útvarov. Miestami sa vplyvom sublimácie utvára i povlak inoväte, čo dodáva podzemným priestorom osobité čaro.
Celkom sa v jaskyni zistilo 12 druhov netopierov.
Dobšinská ľadová jaskyňa je otvorená od 15. mája do konca septembra.
Dĺžka jaskyne dosahuje až 1483 metrov a priemerná teplota sa pohybuje od -3,9 do 3,5C. Teplé oblečenie odporúčame v každom ročnom období. Prehliadkový okruh má 515 metrov a v útrobách jaskyne strávite približne 30 minút.
Je jedna z najznámejších jaskýň na severnom Slovensku. Dĺžkou patrí medzi kratšie sprístupnené jaskyne. Prehliadková trasa meria 235 metrov, prevýšenie 5 metrov, 88 schodov. Doba trvania prehliadky asi 25 minút. Teplota v jaskyni 6,5 °C až 7,1°C.
Jaskyňa sa môže pýšiť bohatou snehobielou sintrovou výzdobou. Nachádzajú sa tu malé jazierka a významné paleontologické nálezisko kostí jaskynných medveďov, ktorý celoročne obývali jaskyne, kde tiež odchovávali mláďatá. Pozostatky kostier sa nachádzajú takmer výhradne v jaskyniach. Medveď bol prevažne bylinožravec. Živil sa rastlinami a bobuľami, veľmi zriedkavo menšími živočíchmi.
Nachádza sa vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou, na západnom okraji obce Važec medzi Liptovským Mikulášom a Popradom. Parkovisko sa nachádza bezprostredne pred vchodom do jaskyne. Vchod do jaskyne, ležiaci 8 m nad údolnou nivou Bieleho Váhu, je v nadmorskej výške 784 m. Jaskyňa je prístupná od februára do konca augusta.
Vodopády vo Vysokých Tatrách
Najvyšší vodopád na Slovensku je Kmeťov vodopád ( 1 245 m n. m.) a nachádza sa v Kôprovej doline a vytvára ho Nefcerský potok.
Vajanského vodopád ( 1 620 m n. m.) sa nachádza v Temnosmrečinskej doline a vytvára ho Temnosmrečinský potok.
Najkrajší vodopád vo Vysokých Tatrách je Vodopád Skok – Štrbské Pleso ( 1 725 m n. m.). Je vysoký 25 m a široký 2 m.
Kaskádovitá sústava vodopádov sa nazýva Batizovské vodopády obklopené kosodrevinou.
Hviezdoslavov vodopád – Tatranská Polianka ( 1 575 m n. m.) ľadovcový vodopád, ktorý sa nachádza v Bielovodskej doline a vytvára sa zo Zeleného potoka.
Velický vodopád ( 1 750 m n. m.) je ľadovcový vodopád nachádzajúci sa vo Velickej doline.
Najnižšie položený Vodopád Studeného potoka – Starý Smokovec, nachádzajú sa pri Veľkej Studenej doline a Malej Studenej doline. Vytvára ich Malý, Skrytý a Dlhý vodopád.
Obrovský vodopád ( 1 330 m n. m.) – Starý Smokovec, sa nachádza v Studenej doline neďaleko Zamkovského chaty. Vytvára ho Malý Studený potok.
Najmenej známy je Medený vodopád ( 1 600 m n. m.) vytvorený na prahu Medenej dolinky, Veľkej Zmrzlej doliny a Doliny Zeleného plesa.